Nosenie uľahčuje život
Pre mňa je nosenie asi top č.2 v živote s bábätkom. Áno, môj malý nerváčik nebýval v šatke a nosiči skoro vôbec za bdelého stavu, on chcel byť stále na rukách a nie uviazaný, ale vlastne veď to je tiež nosenie, takže občas pri nastupovaní do šatky mrnčal, ale čochvíľa, najmä po nacucnutí sa na mlieko, už sníval svoje sladké sny. Dlho nevedel cez deň spať inde ako v šatke a neskôr nosiči. Mohla som byť zúfalo unavená, on tiež, mohla som sa snažiť koľko som chcela, uspať ho doma vnútri, na posteli, na gauči, nosiac ho po izbe, stále len mrnčal od únavy, ale nedokázal zaspať. Vonku nacucnutý na didiku zaspal za krátku chvíľku. A potom som bola vždy rada, že sme vyšli von a dlho sme sa prechádzali, on pritúlený na mne, zavreté očká, krásne spokojný.
Okrem toho je nosenie samozrejme univerzálne veľmi praktické, vždy keď bábo chce ísť na ruky a vy musíte niečo robiť. Lebo nechať ho rezignovať v postieľke, kým sa naučí, že tam musí vždy počkať, kým príde jeho chvíľa, podľa môjho názoru je dosť drsné. Svojho drobca vždy jednoducho uviažete do šatky, s trochou cviku to vôbec nie je zložité, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, a takto, s bábom uviazaným vpredu alebo na vašom chrbte, môžete vykonávať takmer všetky každodenné činnosti. V ideálnom prípade bábätko neplače, spokojné oddychuje, pozerá na svet a keď potrebuje, zaspinká. V tom horšom aspoň plače menej, ako by plakalo separované ďaleko od milovaných rodičov a ďaleko od všetkého diania.